Tvoria výraznú zložku duchovnej kultúry obyvateľov. Jednotlivé obrady, dodržiavanie rôznych príkazov a zákazov, zariekanie, veštby a ďalšie úkony zohrávali dôležité miesto v konkrétnych obdobiach kalendárneho roku. Pôvodne sa realizovali so zámerom zabezpečiť zdravie a šťastie rodiny, v hospodárstve bohatú úrodu a rozmnoženie statku. Mnohé úkony boli zamerané na predpovedanie budúcnosti, napr. termín vydaja, meno ženícha, počasia v nastávajúcom roku, množstva úrody a pod..
Do súčastnosti sa značné množstvo zvykov, ktoré uvádzame, už nezachovalo, žije len v spomienkach pamätníkov. Iné sa dodnes dodržiavajú, ale ich pôvodnú magicko – obradnú funkciu nahradila spoločensko – zábavná funkcia, prípadne ľudia vôbec nevedia vysvetliť, prečo ten – ktorý úkon vykonávajú.
Vrcholiaca jeseň, skracovanie dní a s tým spojené ukončovanie hospodárskeho roka pomaly, ale isto presúvalo poľnohospodárske práce z polí do domov. Stáročný zákon určoval roľníkovi, že do sviatku Všetkých svätých /1. novembra/ musela byť všetka úroda z polí doma, pod strechou, a do sv. Ondreja /30. novovembra/ oziminy v zemi. Noci sa výrazne predlžovali na úkor dňa a čas bol považovaný za čas, v ktorom nadobúda prevahu zlo nad dobrom. Podľa predstáv ľudí v určité dni sa prejavuje zvýšená aktivita temných síl, stríg, proti ktorým treba chrániť seba, obydlie i hospodárstvo oveľa intenzívnejšie než inokedy. Konali tak pomocou rozličných ochranných prostriedkov, za aké považovali určité predmety, rastliny, magické znaky a symbolické úkony, realizované často v maskách.
Rodiny sa začali schádzať pri driápačkách, ktoré boli spojené z rozprávaním o strašidlách, bosorkách a všakovakých čudesných príhodách zo života. Boli príležitosťou pre spoločenský život mládeže.
- Na sv. Martina /11. novembra/ obecní pastieri chodili po rodinách, ktorým pásli statok, vyberať výplatu.
- Na Katarínu /25. novembra/ ženy nešili ani nepriadli, aby sa im prsty nezbierali. V ten deň sa konala tradičná Katarínska tanečná zábava. Bola to posledná príležitosť na veselú tancovačku, lebo potom nasledovalo štvortýždňové obdobie adventu, obdobie príprav na Vianoce, na slávnosť Narodenia Pána, v ktorom sa pripomína prvý príchod Božieho Syna medzi ľudí, a zároveň je to čas, v ktorom sa touto pripomienkou zameriava ľudskú myseľ na očakávanie druhého Kristovho príchodu na konci vekov. Platila povera, že v dome, ktorého prvým návštevníkom je v ten deň žena, sa bude po celý rok rozbíjať riad. Hovorí sa: Katarína na ľade, vianoce na blate, a opačne.
- Počas adventu sa chodilo skoro ráno do kostola, na roráty /lat. rorate – roste, podľa začiatku introitu omšového adventného formulára o Panne Márii. Prvým predvianočným zvykom bolo, že dievčatá na sv. Ondreja /30. novembra/ robili úkony, aby sa dozvedeli čas vydaja a kto bude ich manželom, liali rozpustené olovo na lyžičke cez kľúčovú dierku do vody a tak sa snažili uhádnuť, termín vydaja, a meno toho s kým budú stáť pred oltárom, prejav ľúbostnej mágie. Počasie na Ondreja bolo veľmi dôležité, lebo také malo byť celú zimu, slúžilo aj na predpovede budúcej úrody.
- Na sv. Barboru /4. decembra/ sa odrezovali halúzky zo zlatého dažďa, čerešní a pod., ktoré sa dávali do váz z vodou, v teplej miestnosti na Vianoce rozkvitnú. Večer po domoch chodili “Barborky” – ženy v bielych šatoch so šatkou cez tvár. Tento deň bol považovaný za stridží deň, ženy mali zakázané šiť alebo tkať. Vraj, ak by ich pri tejto práci našla Barbora, pričarila by im chorobu.
- Chodenie Mikuláša. /6. decembra/ Mládenci oblečení za Mikuláša chodili po domoch a obdarovávali dobré deti, ktoré sa vedeli pomodliť a poslúchali rodičov. S Mikulášom chodili anjel a aj čert, ktorý mal za úlohu potrestať zlé deti. Mikuláš mal na hlave papierovú mitru a v rukách biskupskú palicu – berlu. Anjela oblečeného v bielom zdobili krídla a čertovi začiernenému sadzami nechýbal kožuch vyvrátený na ruby a reťaz, ktorou stále hrkotal. Po príchode do domu hlavné slovo patrilo čertovi. Nejednému nezbedníkovi pohrozil a za trest mu kázal kľaknúť a pomodliť sa. Večer pred Mikulášom si dávali deti do okna očistené topánky, aby im Mikuláš doniesol do nich mikulášske. Deti potom našli v topánkach cukríky, orechy, jabĺčko, sušené ovocie. V minulosti boli darčeky veľmi skromné.
- Chodenie Lucie. /13. decembra/ Dievčatá chodili po domoch prezlečené za Lucie, v bielom s husacím krídlom v ruke a keď vošli do domu, ometali steny, čím vyháňali z príbytkov všetko zlé – ochrana pred zlými silami. V tento deň ženy nechodili po cudzích maštaliach, aby ich neobvinili z bosoráctva. Dievčatá si v tento deň napísali na dvanásť lístkov dvanásť mien mládencov. Každý deň jeden lístok spálili a na poslednom, ktorý dievča otvorili na Štedrý deň, bolo meno toho, ktorý jej mal byť súdený. Dvanásť dní od Lucie do Vianoc sa každý deň sledovalo počasie, ktoré malo byť určujúce pre jednotlivé mesiace v budúcom roku.
Najkrajšími a najpoetickejšími sviatkami roka sú Vianoce.
- Štedrý večer – celý deň bol pôst. Tento deň sa niesol v znamení príprav na štedrovečernú hostinu. Na večeru sa slávnostne upravil stôl. Pripravil sa vianočný stromček, ktorý ozdobovalo medovníkové pečivo, orechy a jabĺčka. Stromček sa vsadil do dreveného kríža, okolo ktorého položili betlehem. Na Štedrý deň do domu ako cudzia návšteva nemala prísť prvá žena, pretože vraj do rodiny prinesie nešťastie. Naopak s radosťou vítali chlapcov, čo znamenalo zdar v hospodárstve. V ten deň platil aj zákaz akúkoľvek vec požičať z domu, lebo opäť to znamená možnosť privolať do domácnosti nešťastie. Pred večerou gazdiná išla do komory a na sito naukladala sušené ovocie, orechy, …, a so sviecou v ruke vošla do izby, kde takto zavinšovala: Vinšujem vám títo slávne svátky, Krista Pána narodenie, aby vám dal Pán Boh zdravie ščascie, hojné Božé požehnanie a posmrci kráľovstvo nebeské. Ostatní odpovedali: Amen. Svätenou vodou pokropila izbu, všetkých členov rodiny, ako aj pripravené sviatočné pokrmy. Začiatok Štedrého večera oznamoval hlahol kostolných zvonov a modlitba Anjel Pána. Rodina si sadala k štedrovečernému stolu sviatočne oblečená. Potom sa pomodlili, poďakovali za prežitý rok, prečítali zo Svätého Písma o narodení Ježiša Krista v Betleheme a začala večera. Počas večere horela sviečka na stole a zažatý bol aj vianočný stromček, ktorý bol zavesený na hrade nad stolom alebo zasadený v drevenom kríži. Večera sa ukončili spoločnou modlitbou. Gazda zaniesol oblátky s peržlenovou vňaťou dobytku. Po večeri sa chodili vinšovať veselé vianočné sviatky. Po dedine chodili betlehemci a spievali pod oknami. Štedrý deň ukončila slávnostná polnočná svätá omša.
- Božie narodenie /25. december/ je najväčším vianočným sviatkom. Ľudia sa z úcty k tomuto sviatku zdržiavali väčších domácich prác, len statku a hydine sa hodilo krmivo. V tento deň sa každý zdržiaval doma medzi svojimi najbližšími.
- Deň sv. Štefana, diakona, /26. decembra/ bol tradične spojený s rodinnými návštevami a večer so štefánskou zábavou.
- Na Silvestra sa slúžila ďakovná svätá omša za všetko dobré, čo človek dostal v odchádzajúcom roku.
- Nový rok /1. január/ znamenal začiatok nového obdobia a bol spojený s tradičným novoročným vinšovaním – želanie hojnosti v hospodárstve, šťastia a zdravia v rodine. Hovorilo sa, že ako na Nový rok, tak sa bude dariť celý rok.
- Sviatkom Troch kráľov /Zjavenie Pána – 6. január/ sa končilo vianočné obdobie. Kňaz v sprievode rechtora a miništrantov chodil s koledov po rodinách. Po kolede sa rozobral stromček a vyniesol z izby. V kostole kňaz posväcoval trojkráľovú vodu a po návrate z kostola gazdiná vysvätila dom touto vodou a trojkráľovou kriedou napísala na veraje dverí podľa roku, ktorý bol napr. /19 – G + M + B – 99/.
- Na Hromnice /Obetovanie Pána – 2. februára/ sa v kostoloch svätili sviečky – hromničky, ktoré sa potom v každom dome zapaľovali ako ochrana pred búrkou, aby ochránili dom pred bleskom alebo živelnou pohromou.
- Na Blažeja /3. februára/ prikladal kňaz v kostole ľuďom pod hrdlo dve spolu zviazané sviečky – ochrana pred bolesťami hrdla. Na príhovor sv. Blažeja, nech ťa Pán chráni od každého zla,..
- Deň sv. Mateja /24. február/ bol považovaný za nešťastný, a preto sa v tento deň nezačínala žiadna dôležitejšia práca. Na Mateja je všetko nepodarené a zlé. K tomuto menu sa viaže ľudová pranostika: Matej ľady láme, ak nenájde, tak robí.
- Fašiangy – čas od Troch kráľov po Popolcovú – škaredú stredu bol najveselším obdobím v roku. Konali sa rozličné spoločenské a rodinné udalosti, bol to čas svadieb, veselosti a zábav.Na fašiangy sa chodilo aj pod šable, na konci, v utorok fašiangovú zábavu o polnoci končili pochovávaním basy, čo znamenalo symbolické ukončenie obdobia zábav a veselosti a nástup pôstneho času. Obdobie fašiangov bolo obdobím zabíjačiek spojených s neodmysliteľnými karmínami.
- V deň Popolcovej stredy bol prísny pôst, pri svätej omši dával kňaz na čelo veriacim popolom na čelo znak kríža, pričom hovoril: ” Pamätaj človeče, že si prach a na prach sa obrátiš”, aby si ľudia uvedomili dočasnosť svojho pozemského života a podľa toho sa aj správali. V tento deň chodili mládenci s kladivkami a klincami podkúvať dievky, čo si na fašiangových tancovačkách zodrali opätky. Začalo sa štyridsaťdňové pôstne obdobie, prípravy na Veľkú noc, na slávenie veľkonočného tajomstva, smrti a zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista.
- Na Kvetnú nedeľu – poslednú pôstnu nedeľu chodili dievčatá s Kyselicou (úkon vynášania Moreny, symbolu zimy a choroby), haluz z vŕby ozdobená stužkami a a rôzne zafarbenými výduškami. V kostole pri svätej omši sa svätili bahniatka, na pamiatku slávneho vstupu nášho Pána Ježiša Krista do Jeruzalema a spievali sa pašie.
- Na Zelený štvrtok sa zviazali kostolné zvony. Ráno sa dievčatá chodili umývať do potoka – pod zelenú vrbu, aby boli pekné a narástli im krásne vlasy.
- Na Veľký piatok bol prísny pôst a nesmelo sa pracovať so zemou. V tento deň si veriaci pripomínali ukrižovanie a smrť Ježiša Krista na Golgote.
- Biela sobota bola dňom úcty a poklony Božiemu hrobu, ktorá vrcholila večer procesiou Vzkriesenia. Na Bielu sobotu sa znovu rozozvučali zvony a skončil sa 40 dňový pôst.
- Vo Veľkonočnú nedeľu sa na rannej svätej omši svätili veľkonočné pokrmy. Popoludní si dievčatá pripravovali kraslice pre polievačov.
- Veľkonočný pondelok je spojený s tradičnou šibačkou – šibalo sa vŕbovým prúteným šibákom, pričom sa hovorilo: Šibi, ryby, mastné ryby, od korbáča, kus koláča, poslala ma má mamička, aby ste mi dali tri vajíčka, jedno biele, dve červené, to je moje potešenie. Neskôr prišiel zvyk oblievačiek. Na polievačku chodievali mládenci v skupinách už od včasného rána. Chlapci pritiahli dievčence k studni a oblievali ich vodou, ktorou nešetrili. Niektoré skončili aj v potoku. Mládencov pohostili jedlom a pálenkou. Večer s východom prvej hviezdičky začala dievčenská šibačka.
- Na sv. Marka /25. apríla/ sa posväcovali oziminy, spojené s procesiou do poľa. Modlili sa za dobrú úrodu, preto sa v tento požehnaný deň siali v záhradách uhorky.
- Stavanie mája. V predvečer prvého mája postavili regrúti obyčajne pred hostincom máj – vysoký ihličnatý strom – smrek, na ktorom boli rôznofarebné stužky a fľaša s pálenkou. Stavanie a dávanie mája dolu sa v hostinci oslavovalo. Mládenci stavali máje potajomky v noci aj pred domami dievčat. V prvomájovú noc mládenci robili aj rôzne nezbedy a huncútstva. Gazdovi rozobrali voz vyniesli ho na strechu stodoly a tam ho poskladali, z čoho bola na druhý deň veľká zábava a smiech. V posledný májový deň sa máje váľali za sprievodu harmoniky a veselého spevu.
- Na Božie telo bývali v dedine 4 oltáre, pri ktorých si ľudia procesiou uctievali sviatosť oltárnu.
- Na Jána /24. Júna/ ľudia chodili zbierať liečivé bylinky, pretože verili, že v tento deň majú magickú moc.
Koncom leta sa konala jedna z najväčších poľnohospodárskych prác – žatva. Skôr, ako sa skosili prvé klasy obilia, kosci a žnice si kľakli na zem a pomodlili sa za dobrý priebeh žatvy. Po skončení žatvy uplietli ženy zo všetkých druhov koseného obilia dožinkový veniec a vyzdobili ho. A za veselého spevu zaniesli veniec gazdovi. Gazda všetkým poďakoval za vykonanú prácu a pozval ich na oldomáš. Jedlo sa, pilo a veselilo pri harmonike až do rána.
K najväčším sviatkom na Dobrej Vode patrili a dodnes patria hody. Slávia sa na deň narodenia Panny Márie, ktorej je zasvätený kostol. Už týždeň pred hodami sa v dome upratovalo, líčilo zvnútra i zvonku, zabíjali sa vykŕmené kačice a husi. Na hodovú slávnosť sa schádzala celá rodina. V dedine nechýbali kolotoče, jarmočníci a samozrejme Cigáni, ktorí chodili po domoch hrávať. Všade im domáci nadelili jedla a dali im aj vypiť. Usporadúvala sa aj tradičná hodová zábava. Väčšina týchto zvykov a tradícii zanikla po druhej svetovej vojne, niektoré sa v posledných rokoch obnovili.
