Dobrovodský dom

Typický dobrovodský dom bol stavaný zo surovej tehly – hliny /surová tehla sa robila v hliníku, kde sa nakopaná zem poliala vodou, posypala plevami, rozšliapala nohami a prekopala motykou. Takto vypracovaná masa sa naberala rukami a ukladala sa do drevenej formy tvaru plochých hranolov, kde sa rukou urovnala. Potom sa forma vytiahla a oplákla vo vedre s vodou. Tehly sa ukladali na rovnú zem, kde sa na slnku sušili/. Staršie domy sa stavali z hliny – nabíjaním /medzi dve hrubé dosky vzdialené od seba o hrúbke múru sa sypala vlhká hlina, ktorá sa ubíjala drevenými tĺkmi. Otvory pre okná a dvere sa vynechali v múre hneď pri nabíjaní/. Stavebné práce viedol skúsený murár, ktorému pri pomocných prácach pomáhali príbuzní a známi. Stavba domu bola jedna z činností, pri ktorých sa významne uplatnila rodinná a susedská pomoc. Pomocníkom sa dávala len strava a pitie. Murárovi sa vyplácala peňažná odmena. Základy domu, boli plytké. Robili sa z kameňa zalievaného hlinenou, neskôr vápennou maltou.
Dom mal sedlovú strechu pokrytú slamou /väčšinou ražnou, ručne omlátenou cepami, z vymlátenej slamy sa robili otiepky, ktoré sa slamenými povrieslami priväzovali na latky krovu/ alebo škridlou. Základ krovu tvorili hrubé otesané trámy, do ktorých boli začapované páry krokiev, na ktoré sa vodorovne upevňovali latky, základ pre upevnenie krytiny. Nosnú konštrukciu povaly tvorili povalové hrady z mäkkého dreva, zamurované do obvodových múrov. Medzi hrady sa stupňovito tesne vedľa seba kládli napílené stropné dosky. Povalu tvorila ubitá vrstva hliny, premiešaná s plevami a slamou. Povrch zarovnali riedkym blatom. Uvedená vrstva zeme bola dobrou tepelnou izoláciou a zároveň chránila dolné priestory proti požiarom.
Steny domov sa omazali hustým blatom z hliny a pliev a vybielili – vylíčili vápnom. Zvonku domu sa robil na stene sokel – obrovnávka, ktorá bola vysoká asi 50 cm. Pôdorysné riešenie domu bolo závislé od šírky stavebnej parcely. Vchod do domu bol oblúkovitý a sčasti vyklenutý. Tieto vchody vyčnievali asi na pol metra zo steny a nazývali sa klebetnicami /žudro/. Pre domy staršieho typu je charakteristické vysunuté podstrešie na dvorovej časti, ktoré kryje priestor nazývaný aj nálepok. V niektorých domoch nálepok oddelili od dvora múrikom, čím sa vytvoril čiastočne uzatvorený priestor, nazývaný aj gánok. Vysunuté podstrešie podopierali drevené alebo murované stĺpy. Nálepok či gánok bol miestom, kde sa vykonávali drobné domáce práce, alebo sa tam stretávali susedia na kus reči. Domy mávali od ulice dve malé okná, miestnosti boli nízke, podlaha bola hlinená a strop bol drevený. Bývali v nich otvorené ohniská. Pred sviatkami dlažbu vymazávali a ozdobovali ornamentami vysypanými z piesku. Podobné ozdoby robili vonku na podstení. Roľnícka usadlosť bola trojpriestorová, skladala sa s izby, pitvoru – kuchyne a komory. Vykurovaným a hlavným obytným priestorom domu bola väčšia izba, v ktorej stála pec a ohnisko s otvoreným ohňom. Do izby sa vchádzalo z pitvora, ktorý bol chladný a neosvetlený. Existovali aj domy z tzv. čiernymi kuchyňami, ktoré mali pec s otvoreným komínom. Život rodiny sa sústreďoval v izbe, ktorá plnila pracovnú, spoločenskú i kultovú funkciu. Slúžila na prípravu a konzumáciu jedál, vykonávanie rôznych domácich prác, bola miestom spoločenských kontaktov a odohrávali sa v nej najvýznamnejšie rodinné udalosti. Okrem toho sa v nej aj spávalo. K základnému inventáru izby patrila pec, ktorá zastávala až štvrtinu plochy, ďalej rohová lavica, stôl, kredenc, truhla na šaty a postele.
Komora mala samostatný vchod z dvora. Bola to studená miestnosť bez vykurovania. Slúžila ako zásobáreň, na odkladanie poľnohospodárskych výrobkov a potravín. Nechýbal v nej sud s kyslou kapustou ani múčna truhla. V lete sa v komore aj spávalo, a to predovšetkým dospievajúca mládež. Neskôr v súvislosti s rozrastaním sa rodiny a potrebou väčšieho obývacieho priestoru sa komora pretvárala na ďalšiu izbu tzv. zadnú.
Na uskladňovanie obilia sa používali zbožné jamy, ktoré mali cibuľovitý tvar s vnútorným priemerom okolo 200 cm, hĺbkou od 250 do 350 cm, okrúhly otvor mal 65 až 75 cm. Boli vystlané ražnou slamou.
Na obytné priestory domu nadväzovala hospodárska časť. Obytný aj hospodársky trakt boli pod jednou strechou. Počet a veľkosť hospodárskych budov závisela od majetkových pomerov vlastníkov.
Hospodársku časť tvorili maštale, stodoly, chlievy, kuríny a atď.. Do maštale sa vchádzalo z dvorovej časti. Obyčajne bola spoločná pre kone aj kravy, rozdelená bola iba drevenými prepážkami. Stodoly stály samostatne za domom a slúžili na uskladňovanie sena, slamy, ďateliny a pod.. Bola obdĺžnikového tvaru z kameňa a tehál, a bola pokrytá slamou. Počas žatvy a mlatby slúžila na mlátenie obilia cepami, neskôr mláťačkami.