Polohopis

Obec Dobrá Voda sa nachádza v okrese Trnava, leží v severnej časti Malých Karpát, na juhovýchodnom okraji, vo vnútrohorskej Dobrovodskej kotlinke, obklopenej lesom, cez ktorú preteká potok Blava s prítokom Mariášom. Malé Karpaty patria do sústavy centrálnych západných Karpát. Sú v podstate pokračovaním Álp, patria k Alpsko-himalájskej sústave. Malé Karpaty tvoria v rámci Vnútorných Západných Karpát samostatnú jednotku a rozdeľujú sa na niekoľko jednotiek nižšieho rádu. V úseku medzi Trstínom a Vrbovým sú to tzv. Brezovské Karpaty. Majú zarovnaný povrch s plošinami vo výškach 350 – 450 m. časť pohoria budújú karbonátové horniny s krasovými plošinami. Vyhláškou Ministerstva kultúry SSR č. 64/1976 Zb. zo dňa 5. mája 1976 boli Malé Karpaty, na rozlohe 65 500 ha, vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť – CHKO. V chotári obce sa nachádza Dobrovodský kras – krasové územie (80 km štvorcových), v ktorom sú zaujímavé krasové útvary: krasová vyvieračka Mariáš, občasná vyvieračka pod Bacharkou, jaskyne /neprístupné/ Klenová a Slopy, krasové jamy na Uhliskách a v Hlbokom dole, ponory a závrtové jazierka. Stred obce je vo výške 248 metrov nad morom a preteká cez ňu potok Blava, s prítokom Mariáš.
Malé Karpaty po geologickej stránke zaraďujeme medzi jadrové pohoria. Ich jadro je zložené zo starších geologických hornín. Zastúpené sú v nich predovšetkým kryštalické bridlice a žula. Obalené sú sedimentálnymi horninami druhohorného triasu, tiež jury a spodnej kriedy. Z rozmanitých sedimentov sú tu zastúpené predovšetkým rôzne odrody vápencov, dolomitov, kremeňov, slieňov i pieskovcov. Dnešnú podobu nadobudli Malé Karpaty treťohorným pohybom kôry, hlavne v neogéne – alpínske horotvorné pochody.
Brezovské Karpaty tvoria 20 km dlhú a 12 km širokú uzavretú vrchovinu. Budujú ju miocénne usadeniny, brekcie, zlepence, vápnité pieskovce, štrky a íly helvétu, triasové vápence a dolomity. Brezovské Karpaty tvoria okolo 500 m vysoké vrchy (Klenová – 585 m, Vrátna – 576 m, Červička – 425 m, Úval – 536 m, Vysoká hora – 558 m, a Kýčera – 430 m.)
Obec Dobrá Voda sa nachádza v Dobrovodskej kotline, priekopovej prepadline v Malých Karpatoch, v časti Brezovských Karpát, v pramenitej oblasti potoka Blavy, vo výškach od 220 do 320 m n. m.. Kotlina trojuholníkového tvaru je na severozápade ohraničená zlomovými svahmi z triasových vápencov a dolomitov. Výplň kotliny tvoria málo odolné, nepriepustné slienité íly helvétu. Odlesnený pahorkatinný povrch, pokrytý pararendzinou, je využívaný na polia, lúky a pasienky. Obec obklopuje planinový Dobrovodský kras, ktorý sa rozprestiera na ploche 80 kilometrov štvorcových, vo výške 430 – 450 m n. m.. Povrchový ráz Dobrovodského krasu je mierne zvlnený a jeho vápencový povrch je na mnohých miestach pokrytý hrubou vrstvou humusovej hliny. Dolomitové ostrovy sú bez tejto prikrývky. Z krasových foriem sú tu zastúpené predovšetkým primárne krasové zjavy: škrapy, závrty, krasové jamy a jaskyne. Najvýznamnejšie sú puklinová jaskyňa na severnom svahu Klenovej a 14 m dlhá priepasťovitá jaskyňa Slopy. Vyvieračky sú typickými povrchovými útvarmi tohoto krasu: Vitek, Dobrá Voda – Blava, Mariáš a Schovávací stok. Nazhromaždená voda v hlbinných dutinách cirkuluje v celých prúdivých potokoch, ktoré vytvárajú pod zemou v jaskynných labyrintoch jazierka alebo vytekajú mocným prúdom na povrch zeme ako vaukluské pramene. Z nich najvýdatnejšia je Dobrá Voda – Blava, ktorú tvoria tri pramene vyvierajúce priamo v obci pri kostole. Ich výtatnosť je 120 litrov za sekundu. Podzemný Dobrovodský kras dosiaľ nie je vo väčšom meradle objavený. Rozsiahly speleologický prieskum Dobrovodského krasu previedol v roku 1951 Dr. Anton Droppa.
Jaskyne a iné krasové zjavy sa vyskytujú len v horninách, ktoré sa vo vode rozpúšťajú. Je to predovšetkým vápenec, dolomit, sadrovec a soľ. Krasová zjavy na Slovensku sa vyvinuli vo všetkých horských skupinách, ktoré sú stavané z druhohorných triasových vápencov a spadajú do sústavy západných Karpát.Tab 2 Content Goes Here.